Dnes už nie je tajomstvom, že každý dobrý šortovec má vlastného fyzioterapeuta. Prečo sú zdravotné cvičenia potrebné aj pre mladých športovcov sa dozviete v tomto článnku.
Hlboký stabilizačný systém (HSS) je tvorený svalmi, ktoré sú uložené v hĺbke trupu – patrí k nim bránica (hlavný dýchací sval), svaly panvového dna, chrbtové svaly, ktoré obopínajú stavce chrbtice a priečny brušný sval – transversus abdominis (najhlbšie uložený brušný sval). Sú to svaly, ktoré ohraničujú brušnú dutinu – zhora bránica, zospodu panvové dno, zozadu chrbtové svaly a zboku a spredu priečny brušný sval. Vzájomnou aktivitou týchto svalov vzniká pevný stabilný trup – tzv. pevný stred, ktorý je schopný odolávať pomerne veľkým záťažiam.
Pokiaľ nie je tento základný hlboký svalový systém v dobrej kondícii, prácu zaň preberajú povrchové svaly. Pre kvalitnú prácu horných a dolných končatín je potrebné, aby sa svaly končatín mali o čo oprieť. Pokiaľ trup – čiže pevný stred tela, nie je stabilný, nemôže spĺňať funkciu kvalitnej opory.Dochádza k väčšiemu zaťažovaniu povrchového svalového systému a následným problémom ako sú napríklad bolesti chrbta a šije, preťaženie svalov ramien, lakťov, blokády chrbtice a rebier, bolesti driekovej chrbtice, bedrových kĺbov či kolien a mnohé ďalšie. Povrchové svaly sa preťažujú, a tým reflexne tlmia aktivitu hlbokého stabilizačného systému.
Ak sú svaly hlbokého stabilizačného systému primerane silné a pevné, poskytujú dostatočnú oporu chrbtici. Je tu nižšie riziko vzniku zranenia a bolesti vznikajúcej z preťaženia či oslabenia určitých svalov, človek nemá problémy s rovnováhou, rôzne náročnými pohybmi a samozrejmosťou je správne držanie tela. Správne fungujúci hlboký stabilizačný systém je dôležitý pre každého človeka a samozrejme aj pre športovcov, pretože ovplyvňuje výkon. Preto v kondičnej príprave známych a úspešných športovcov nechýbajú cvičenia, ktoré sa zameriavajú na posilnenie hlbokého svalstva.
Najlepšie je cvičiť hlboký systém preventívne, keď ešte nemáme žiadne bolesti. Tým posilníme svaly, aby nám chránili chrbticu a zastabilizujeme kĺby horných a dolných končatín. Toto cvičenie sa samozrejme používa aj na liečebné účely, keď už pociťujeme bolesti či už v oblasti chrbtice, kĺbov (ramien, lakťa, bedrových kĺbov a pod.) alebo už došlo k degeneratívnym zmenám na chrbtici a kĺboch.
Svalová nerovnováha (dysbalancia)
Svalová nerovnováha vzniká jednostranným zaťažovaním organizmu. Svalovou nerovnováhou netrpia iba bežní ľudia, ale aj mnohí športovci. Napríklad basketbalisti, tenisti, či iný športovci, venujúci sa jednostrannému športu, v dôsledku čoho postupom času dochádza k preťaženiu svalstva. V športe sa môže stať svalová nerovnováha i limitujúcim faktorom k dosahovaniu potrebných výkonov.
Svalová nerovnováha (dysbalancia) sa vytvára najčastejšie medzi svalmi, ktoré majú tendenciu skracovať sa a medzi svalmi, ktoré majú tendenciu ochabovať. Svalovú nerovnováhu môžu vyvolávať aj hyperaktívne svalové skupiny silne zaťažované pri cvičení vo vzťahu k hypoaktívnym svalom, zaťažovaným podstatne menej. Svalová nerovnováha môže podporovať zraniteľnosť postihnutých štruktúr.
Svaly s tendenciou skracovania: trapézy (horné vlákna), veľký prsný sval, vzpriamovače driekovej chrbtice, ohýbače bedrového kĺbu, hamstringy. Tieto svaly je potrebné naťahovať.
Svaly s tendenciou ochabovania: ohýbače šije, stredné a dolné fixátori lopatiek, brušné svalstvo, sedacie svalstvo. Tieto svaly je potrebné posilňovať.
Správnym cvičením k svalovej rovnováhe
Existuje viacero metód vhodných na odstránenie svalovej dysbalancie a posilnenie stabilizačného systému chrbtice a kĺbov. Patria medzi ne napríklad zdravotné cvičenia, prvky pilates, jogy, cvičenia na posilnenie hlbokého stabilizačného systému, cvičenia na labilných plochách s overballom, na Bosu, na loptách, a iné.
Je potrebné hýbať sa a posilňovať telo uvedomelo, cvičiť pravidelne, pomaly a ťahom.. Dávajte pozor na držanie tela, upravujte polohu pri sedení či v iných statických polohách.
Správne držanie tela:
