Podľa Hrčku (2015) existuje úzka súvislosť medzi zvýšenou prítomnosťou vertebrogénnych porúch a zmenou životného štýlu na sedavý spôsob života. Tento nezdravý spôsob života vedie k poklesu fyzickej zdatnosti jedinca, k ochabovaniu a preťažovaniu svalstva, čím sa významne prehlbuje svalová nerovnováha (Hrčka, 2015).
Problém hypokinézy a sedavého spôsobu života, na ktorý postupne prechádzajú deti v rannom školskom veku popisuje množstvo publikácii a autorov už niekoľko rokov. Stav držania tela detí už v roku 2011 popísal Janda ako pandémiu modernej doby (Kolárová, 2018). K sedavému spôsobu života neodmysliteľne prispieva rozvoj technológií. Medzinárodný výskum z roku 2016 poukazuje na to, že až 44,4% detí v školskom veku strávi 4 hodiny denne pred televíznou obrazovkou v dňoch pracovného voľna a iba 35,5% žiakov vykonáva odporúčanú dennú fyzickú aktivitu (Brzek et al., 2017).
Zníženie fyzickej aktivity v súčasnej pandémii COVID – 19 je zrejmé aj z údajov o bežnej populácii v USA, ktoré poukazujú až na 48% zníženie pohybových aktivít medzi 1. marcom a 6. aprílom 2020. Dramatické zníženie fyzickej aktivity spôsobené prijatými bezpečnostnými a preventívnymi opatreniami môže mať z dlhodobého hľadiska vážne následky na verejné zdravie. Už po dvoch týždňoch nízkej fyzickej aktivity sú zjavné výrazné poklesy svalového objemu so znížením o 7–15% (0,5–1,1% / deň). Za zmienku stoja rozdiely v trvaní a type prijatých obmedzení medzi krajinami, napríklad odporúčania založené na dôvere oproti prísnej dlhodobej karanténe na viac ako 4 týždne. Krajiny s dlhšími a prísnymi obmedzeniami môžu mať výraznejšie dopady na zhoršenie zdravia populácie. Autori uvádzajú, že tejto situácii je možno ľahko čeliť fyzickou aktivitou a správnym cvičením. Odporúčajú tiež prerušenie sedu dvoma minútami chôdze každých 20 – 30 minút. Prospešné by mali byť krátke pravidelné prechádzky ako súčasť denného harmonogramu. Pre maximalizáciu zdravotných benefitov však autori odporúčajú kontrolované, správne cvičenie (Pinho et al., 2020).
Ďalší z výskumov, ktorého cieľom bolo vyhodnotiť, ako sa fyzická aktivita a čas v sede zmenili počas pandemických opatrení u španielskej populácie. Výskumný súbor tvorilo 3800 zdravých dospelých vo veku 18-64 rokov, ktorí odpovedali na medzinárodný krátky dotazník o fyzickej aktivite (IPAQ-S) dvakrát od 23. marca do 1. apríla 2020. Výsledkom bola znížená pohybová aktivita. Intenzívna fyzická aktivita sa znížila o 16,8% a čas strávený chôdzou o 58,2%, zatiaľ čo čas v sede sa zvýšili o 23,8% (Castañeda-Babarro, 2020).
Výskum z medzinárodnej vedeckej konferencie z oblasti médií prináša porovnanie sledovanosti televízie pred zavedením pandemických opatrení a po ich zavedení. Sledovanosť u detí od 4 do 15 rokov sa mimo hlavný vysielací čas s nástupom prvých obmedzení zvýšila o 49,3%. Tretí týždeň opatrení nastalo zvýšenie sledovanosti o 109,9%. V rámci sledovanosti počas celého dňa stúpla sledovanosť po zatvorení školských zariadení o 67,7%. Štúdia sa zaoberala aj Netflixom, ktorý mal pred pandemickými opatreniami počet predplatiteľov necelých 10 miliónov, v prvom štvrť roku narástol na počet 15,8 milióna skladovateľov. V prípade Slovenska Turecka a Španielska sa sledovanosť zvýšila asi o 100 minút denne (Graca, Gracová, 2020). S nedostatkom pohybovej aktivity spojenej so sedavým spôsobom života tiež stúpa nadváha a obezita, ktorá významne vplýva na pohybový aparát a držanie tela. Jeden z nových výskumov, ktorý sa tiež venoval zdravotným dopadom pandémie COVID-19 ukázal, že prírastok na hmotnosti bol zaznamenaný u 48,6% respondentov. Výskumnú vzorku tvorilo 3533 respondentov talianskej populácie (Di Renzo et al., 2020).
Zdroj: Komárová Radka. Diplomová práca : deti s chybným držaním tela. Prevencia a možnosti liečby.
