Správne držanie tela a fyziologické zakrivenie chrbtice tvorí základ pre správnu funkciu pohybového systému a pre správnu činnosť orgánov uložených v dutine hrudnej a brušnej (Protić – Gava, 2015).
V 5. roku života držanie tela dieťaťa nadobúda proporcie podobné dospelému a vytvára sa základ pre jeho držanie tela v dospelosti. Po 5. roku života sa predlžujú končatiny a trup stráca svoj valcovitý tvar. Dieťa dokáže aktivovať brušnú stenu a vtiahnuť brucho za hrudnú kosť. Hlava sa zdá v porovnaní s trupom menšia a držanie tela dieťaťa získava proporcie podobné dospelému (Dvořáková, 2011). Preto je v predškolskom veku nesmierne dôležite podporovať aktivity smerujúce k zdravému psychomotorickému vývinu detí. Okrem spomenutého, v predškolskom veku je svalstvo detí plastické, elastické a tvarovateľné, čo umožňuje upraviť už vzniknuté poruchy v držaní tela a v zakrivení chrbtice. Samotná kostra sa vyvíja a tvaruje a dieťa si najintenzívnejšie osvojí návyky v držaní svojho tela, pohybové zručnosti a vzťah k pohybu. Toto všetko následne prospieva k správnemu vývinu pohybového aparátu, no najmä chrbtice.
Okrem uvedeného, odborná literatúra popisuje vzťah medzi bolesťami chrbta v dospelosti a detstvom: „Príčiny posturálnych porúch treba hľadať už v detstve, kedy sa vplyvom nesprávneho zaťažovania pohybového aparátu vyvíja svalová nerovnováha, ktorá vedie k chybnému držaniu tela a k funkčným poruchám postúry“ (Kratěnová, Žejglicová, Malý, Filipová, 2008). Aj preto by sme, na vývin správneho držanie tela, mali myslieť už u detí.
Navyše problémy s držaním tela má čoraz viac detí a mládeže. V súčasnosti existuje množstvo štúdií, ktoré poukazujú na to, že funkčné posturálne zmeny (poruchy v držaní tela) u detí a mládeže sa vyskytujú najmenej u 80% populácie. Ak by sme hodnotili hlbšie a aj drobnejšie odchýlky, tak nenájdeme takmer ani jedno dieťa, či mladistvého s pohybovým systémom, ktorý môžeme považovať za ideálny (Janda, 2001). Preto sa o držanie tela a chrbticu treba starať už od detstva.
