Pohyb chrbtice v sede prirovnáva Brügger k modelu fungovania troch ozubených kolies, predstavujúce jednotlivé úseky chrbta. Z obrázku je zrejmé, ako pohyb driekovej chrbtice vplýva na zvyšné dva úseky. Pri otočení spodného kolesa dozadu sa panva sklopí vzad, vzniká guľaté postavenie chrbta. Naopak, otočením spodného kolesa dopredu sa panva klopí rovnako dopredu, čo pozitívne vplýva nie len na chrbticu.
Brügger si všíma gravitáciu vplyvom ktorej prirodzene upadáme do voľného sedu, počas ktorého sa chrbát zaguľatí, panva sa preklápa dopredu, tlak na intevrertebrálne disky sa rozkladá nerovnomerne, pričom väzy sú nadmerné napäté. Častá a dlhá exponácia tela nevhodnou záťažovou polohovo v značnej miere prispieva k vzniku adaptačných zmien, ktorým sa chrbtica, kĺby a svaly prispôsobujú tak, aby došlo k oddialeniu poškodeniu z preťaženia. Problém sa vyvíja v čase a jeho prejavy nemusia byť na začiatku hneď zrejmé. Hovoríme o postupnom znížení pohyblivosti chrbtice, ktorá je spôsobená svalovou dysbalanciou, či skostnatením väzov (Rašev, 1992).
K vzpriamenému sedu s rovnomerne zaťažovanými intervertebrálnymi diskami dospejeme jedine vtedy, ak to umožní kĺbový a svalový systém. Prekážkou pre vzpriamený sed sa často stávajú skrátené posturálne svaly. Nedostatočnosť naťahovania skrátených svalov sa pri nácviku uvoľneného sedu prejaví nepríjemným pocitom napätia vo svaloch, bolesťou a rýchlym nástupom únavy (Rašev, 1992).
